Zrúcanina Turnianskeho hradu

Za obcou na 375 m vysokom krasovom kopci sa nachádzajú zrúcaniny Turnianskeho hradu. Pravdepodobne vznikol v polovici 13. storočia, usudzuje sa tak podľa zachovanej hranolovej veže.
Roku 1683 po vyčerpávajúcom boji Turniansky hrad dobyli Thökölyho povstalci, ale privolané cisárske vojsko pod velením generála Schultza roku 1685 hrad obsadilo a zbúralo.
Odvtedy je v ruinách.
V čase maďarského národnooslobodzovacieho boja roku 1848 v zachovalých častiach hradu boli ubytovaní domobranci, z ktorých nedbanlivosti vyhoreli aj tieto časti objektu. Aj za II. svetovej vojny bol hrad poškodený nemeckými vojskami, ktoré ostreľovalo cestu vedúcu do Košíc. Vtedy sa zrútili aj ako-tak zachované múry hradu.

Dodnes sa zachovali zvyšky jednotlivých objektov (veža, paláce, delová bašta a oblé bašty a múry opevnenia), v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. K hradu viedla dodnes zachovaná cesta, vytesaná vo vápencových skalách. Ryhy z orámovaní kolies sú tiež dodnes zreteľné.

 

Bývalý župný dom v Turni nad Bodvou

Bývalý župný dom je klasicistickou dvojpodlažnou stavbou z roku 1820 na pôdoryse tvaru U. Na hlavnej fasáde má mierne vystupujúci stredný rizalit zakončený trojhranným štítom, na ktorom je zuborez.

Po zlúčení Abovskej a Turnianskej župy roku 1881 budova slúžila rôznym praktickým účelom, ale dnes je prázdna a hľadá sa pre ňu najvhodnejšie využitie. Bývalý župný dom je v súčasnosti vo veľmi zlom stave.

 

Kaštieľ v Turni nad Bodovu

Kaštieľ bol postavený v 17. storočí v renesančnom slohu zrejme po zbúraní hradu po roku 1685, asi na staršom základe kaštieľa Magócsyovcov. Kaštieľ, ktorý sa dodnes zachoval, dal postaviť Mikuláš Keglevich a je typom menšieho prízemného kaštieľa na pôdoryse v tvare L s dvoma nárožnými oblými vežami na hlavnej fasáde. Podľa miestnej tradície dnešná zachovaná budova bola iba opevnením a hospodárskym traktom s ubykáciami služobníctva, ozajstný sklený palác stával pri jazierku v parku. Roku 1711 krátky čas tu pobýval František II. Rákoczi, kde sa pokúsil o odpor, ale tento bol zanedlho potlačený. Koncom 18. storočia kaštieľ získala dedičstvom barónska vetva Zichyovcov a tí ho dali začiatkom 19. storočia klasicisticky prestavať. V polovici 19. storočia ho predali budapeštianskej banke, od ktorej budovu zanedlho odkúpil barón Solymósy a neskôr venom ho získal jeho zať gróf Ján Pallavicini. Tým kaštieľ patril až do roku 1945, potom prešiel do majetku miestneho ŠM. Dlhší čas je prázdny a jeho budúcnosť je otázna. Budova je v zlom stave a po roku 1950 bola viackrát nevhodne upravovaná. Aj park nie je v najlepšom stave.

 

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Turni nad Bodvou

Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v gotickom štýle začiatkom 14. storočia asi na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Stavba bola v 15. storočí rozšírená, v lodi zaklenutá začiatkom 16. storočia, upravovaný v 18. storočí, obnovený roku 1889 a 1930. Kostol je jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzavretý presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou.

Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorských odevoch a so štítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovuobjavené roku 1880. V súčasnosti sú fresky v zlom stave. Kaplnka je osvetlená iba jediným oknom. Okolo kostola je obranný kamenný múr so strieľnami. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 19. storočia, z čias jeho obnovy. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14. storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce svätú Alžbetu a svätého Štefana. Kostol je mimoriadne dôležitá pamiatka gotického sakrálneho staviteľstva.

 

Hrad Krásna Hôrka

Jednou z najznámejších a najkrajších pamiatok tohto regiónu je hrad Krásna Hôrka, týčiaci sa na strmom kúžeľovitom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie. Je to jeden z najzachovalejších hradov Slovenska.

Nachádza sa asi 20 km od Turne nad Bodvou.

 

Mauzóleum Dionýza Andrássyho

Mauzóleum Dionýza Andrássyho a jeho manželky Františky je rodinnou kryptou. Patrí medzi najhodnotnejšie pamiatky secesného umenia na Slovensku. Mauzóleum bolo postavené v rokoch 1903 - 1904 podľa plánov mníchovského architekta Richarda Berndla. Toto mauzóleum je vysunutou expozíciou Múzea v Betliari a nachádza sa v obci Krásnohorské podhradie.

 

Kaštieľ Betliar

Poľovnícky kaštieľ v obci Betliar patrí k najväčším turistickým atrakciám tohto regiónu. Kaštieľ stojí uprostred veľkého anglického parku a spolu tvoria národnú kultúrnu pamiatku. Najstaršia časť kaštieľa pochádza z 15. storočia. Vtedy tu stála ešte gotická kúria. Posledná prestavba na konci 19. storočia dala architektúre kaštieľa charakter eklekticizmu. Kaštieľ je prístupný verejnosti ako múzeum bytovej kultúry.

V parku, ktorý môžu návštevníci obdivovať aj dnes, na rozlohe okolo 81 ha je viacero menších romantických stavieb, napríklad slobodomurársky pavilón, rotundová knižnica, zámoček, letohrádok, ale aj vodopád, fontánky, umelo vytvorené ruiny či jaskyne, ktoré mali u návštevníkov vyvolať ilúziu antiky či stredoveku.

V roku 1977 bol betliarsky park zapísaný do zoznamu historických záhrad a parkov sveta. V roku 1985 bol kaštieľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V rokoch 1968 - 1994 bola vykonaná komplexná pamiatková obnova kaštieľa, za ktorú získal kolektív pracovníkov Múzea Betliar medzinárodnú prestížnu cenu Europa nostra 1995.

 

Jasovský hrad

Hrad sa nachádza na Jasovskej skale nad Jasovskou jaskyňou. Hrad dal vystavať Karol Róbert v rokoch 1312-1320 ako ochrannú baštu kláštora a spravoval ho sám palatín. Hrádok bol opevnený mohutnými valmi a priekopami. Slúžil pravdepodobne ako pevnôstka pre bratrícke vojsko, na čele ktorého tu stal Poliak Udrický.

Jasovský hrad zanikol pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia. Zo starého hradu Karola Róberta ma Jasovskej skale sa zachovali iba nepatrné zvyšky, dnes už ukryté v bujnej vegetácii.

 

Premoštrátský kláštor v Jasove

Prvá budova premonštrátskeho kláštora z roku 1228 bola pravdepodobne z dreva. V rokoch 1421 - 1436 bol gotický kláštor prestavaný do hradbami obohnaného kláštorného komplexu. Samotné jadro stavby bolo gotické, s menšími renesančno-barokovými úpravami.
Zvláštnosťou kláštornej budovy je skutočnosť, že má 365 okien - ako dní v roku, má 12 veľkých komínov - ako mesiacov v roku, a má 4 vchody - ako počet ročných období.

Súčasťou kláštora je aj knižnica, ktorá pozostáva z 80 000 zväzkov z oblasti teológie, filozofie, prírodných vied, geografie, histórie a lekárskych vied. Z pôvodnej zbierky sa časť dostala do Bratislavy - do Slovenskej národnej galérie, Martina - do Matice slovenskej a časť do Slovenského technického múzea v Košiciach.

 

Drevenice v obci Hačava

V obci sa zachovala pôvodná ľudová architektúra drevené domy - drevenice.

Jedná sa o zrubové domy s valbovou a sedlovou strechou z 19. storočia postavené pôvodným slovenským a rusinským obyvateľstvom.